Stalo sa to raz v lete. Bol krásny slnečný večer. Pre ňu nezabudnuteľný deň. Aspoň donedávna si to myslela. Dnes jej zostali už len krásne či menej pekné spomienky na človeka, ktorý jej tento deň takto vryl do pamäte.
Ako každý deň aj dnešný strávila v práci od rána. Končila o pol šiestej. Mala dobrú náladu, tešila sa slnku. Rozlúčila sa s oboma kolegyňami v práci.
-Baby a že si poriadne vychutnáte večer.
-Jasné! Asi pôjdem s Laurou dole pred činžiak na lavičku.
-Hej! Ja tak môžem oddychovať na záhrade. Švagrina zase nič nespravila.
Nebola priamo z centra, preto išla na autobusovú zastávku. Napadlo jej, že by sa mohla stretnúť
s kamarátom. Preto mu hneď zavolala. Prekvapil ju.
– Čau, dlho sme sa nevideli.
-Na čo čakáš? Príď za mnou.
-Teraz? Á, dobre. Tak ma počkaj.
Zložila telefón a vybrala sa cez celé mesto za ním. Hlavou jej prešlo veľa myšlienok. Tešila sa. Ani nie o pätnásť minút sa ocitla pred miestnosťou, kde sa mali stretnúť. Patrila mu, pracoval tu. Zaklopala a s malým chvením vstúpila dovnútra. Obaja sa svojej prítomnosti potešili. Vtedy ani jeden z nich netušil, čo ich v ten deň ešte čaká.
-Vítam. Konečne! Ako sa t.i darí?
-Ďakujem, ty sa pochváľ.
-Vidíš, dokončujem si posledné úpravy. Spravím to a môžeme niekam ísť. Máš čas?
-Mám, pomôžem ti. Kde to prichytím?
Usmial sa na ňu. Ešte chvíľu na seba hľadeli, ostýchavo dotýkali. Nevydržali. Ani jeden z nich. To, čo medzi nimi bolo kedy sa vrátilo. Bolo to rýchle. Pritisol si ju k sebe a dal bozk. Dlhý a krásny. Necítila už pri ňom to, čo kedysi, ale ani tento pocit nebol zlý.
-Teba mi bol čert dlžný. Keď budeme mať štyridsať, stále neodoláme?
-Hm. Vadí to?
Zasmiali sa a pokračovali v dokončovacích prácah. Občas sa pobozkali. Skončili a mali odísť, keď si ju ešte raz pritlačil k telu a vsunul dlhú, mokrú pusu. Vyrušilo ich pritom zaklopanie na okne avšak nikoho tam nevideli. Vyľakalo ich to.
-Myslíš, že nás niekto videl?
-Nie, pochybujem. Vošiel by už dnu.
Upokojoval ju, ale pre istotu začali robiť niečo iné. Chvíľu potom sem vstúpili dvaja ľudia. Nepoznala ich. Mladá baba a chlap. Starší. Niečo si povedali. Ona len ticho stáa v úzadí.
-Čau, ja som Šaňo.
-Ahoj. Tina.
-Toto je Judita.
Zoznámil sa a pokračovali v rozhovore.
-Idete s nami?
-Nie, idem domov.
-Čo ti doma deti plačú?
Zasmiala sa a nakoniec súhlasila. Všetci štyria vyšli von. Dali si pizzu. Po chvíli sa k nim pridal ešte jeden chlap., Vojto. Začalo pršať, preto sa museli presunúť niekam inam. Tina uprostred Šaňa a Vojta skrývajúc sa pod prečnievajúcimi strechami. Mala letné topánky taže viac z nich vytŕčalo ako sa skrývalo.
-Jej, ona má červené nechtíky.
Všimol si jeden z nich. Neodpovedala, len sa usmiala. Dostali sa do krčmy. Boli tu známi. Všetci sa poznali. Neskôr za nimi prišli Stano s Juditou.
Šaňo všetkým objednal. Dobre sa bavili do neskorej noci. Hrali výtvarné pexeso, prečo možno povedať, že viac kreslili. Pridalo sa k ním ešte niekoľko ľudí. Tina ako ďalší kus skladačky nakreslila auto. Vyzeralo presne ako z kreslených večerníkových rozprávok.
-Daj si ho patentovať!
Smial sa Šaňo. Stále jej pozeral do očí. Robila presne to isté. Pozerala sa ne neho, smial sa. Pristúpila na jeho podmienky. Na chlapov bola v tej dobe poriadne nazlostená. Preto si v duchu hovorila, že prečo by sa s ním nezahrala. Pokračovali do skorého rána. Všetci sa poriadne opili. Krčmu zatvárali a oni sa presunuli naspäť tam, kde sa všetko začalo. Skončili u Stana, ktorý všetkým ešte niečo ponalieval. Šaňo odišiel bez ničoho von. Judita, Tina a Stano vyšli na balkón. Stáli tu a ticho pozerali do už chladnej noci. Stano dal Tine pusu na líce.
-Som rád, že si tu.
Vrátili sa naspäť do miestnosti.
-Musím ísť. Aj tak je už neskoro. Ráno vstávam do práce.
-Dobre, počkaj. Vyprevadím ťa. Tina si zobrala veci. Nesnažila sa o pozdrav aj tak boli všetci
v inom svete. Pršalo. Na ulici pred bránou jej dal Stano ešte posledný bozk. Skrývali sa pod dáždnikom. Boli dve hodiny po polnoci, ale aj napriek tomu prešlo okolo veľa áut.
-Chcel som byť dnes s tebou sám. Vieš, len tak na kopci.
-Nevadí, na budúce.
-Áno? Ale, keď ja by som chcel, aby si tu aj prespala.
-Uvidíme, čo sa s tým dá robiť. Dobrú noc.
Rozlúčili sa. Tina išla na taxík a s trocha splietajúcim jazykom povedala šoférovi kam má ísť. Doma všetci spali. Potichu prešla do izby a zaspala.
Celá debata | RSS tejto debaty