Dnešok v kocke

Keď Ťa moje oko zbadá, srdce sa mi roztlčie. Tvoj úsmev sa mojím stane aj srdce Tebe bude dané. Len perou pohnúť musíš a citom mojím objímaný budeš.

Chcem s tebou milovať sa, keď to na nás príde. Povedať, že milujem Ťa, a pritom držať Tvoju ruku. Pobozkať Ťa stále, keď mám na to chuť. Prebúdzať sa vedľa Teba, možno nie naveky. Vedieť, že chýbam Ti, i keď nie sme spolu. Povedať si hocikedy, ako nás, čo trápi. Objímať Ťa kedykoľvek, hoci nie sme sami. Plánovať si zajtrajšok, s tebou láska […]

Spoznávam Ťa a Ty prichádzaš ako jemný vánok, keď rozvoniava orgován Si mi bližší, vtedy zmáčaš moje zmysly slzami. Minúta po minúte kráčaš vedľa mňa. Tieň, čo nasleduje ma pri chôdzi na zemi. Horím, blúdim, topím sa. Neviem ako späť. Chcem si to zas pretrpieť?

Ako lúče slnka, ktoré už doznievajú. Sviečka, čo pomaly dohorieva Oheň, kde sme si ohrievali ruky. Priateľstvo, živel končiaci, podobný, vode, ohňu zemi i vzduchu Podoba jeho mení sa neskrotnou rýchlosťou.

Sama sa dnes cítim, nie je to nič nové. Potrebujem iba trochu nehy a pohladenie z rána. Keby si to vedel však, nezmenil to ani tak. Asi si už zabudol na náš svet s nami, keď hovoriť som nemusela, z čoho mám strach či teším sa. Potrebujem cítiť znova ako vtedy na začiatku, že si stále so mnou, napriek diaľke medzi nami meniacej sa na svet veľký. Zostať a či odísť mám, […]

Asi je to tak, skončilo to rýchlo. Neviem, čo sa stalo, no odišlo a vzalo. Prešli krásne rána, keď z postele sa vstáva na hlas vzácny v nás. Koniec je už, je to tak, prišlo, trvalo a zastalo.

Sme len malým kúskom v zemi, kde všetko ide ako na povel kedy. Prestávame občas myslieť, čo nie je vždy dôvod jasný. Prečo zabúdame na to, kto sme a odkiaľ sme prišli, iní sme ako tamtí?

Túžim lietať medzi vtákmi, počuť trepot krídel včiel. Žiť ako motýľ krásny, čo sadá na kvety pestré. Môcť tak chvíľu len tak ležať medzi mravcom a stromom. Zavriem oči na chvíľu, mrakom v daždi opäť som..

Nedokážem iba stáť, zostať len tak a dýchať. Potrebujem cítiť život ako prúdi v žilách mi. Smiať sa, skákať, pobehovať, povedať, čo trápi ma. Nenechať sa zastrašiť, lebo ty si skúsenejší. Ešte dozrieť musím však a povzniesť sa nad hlúposti, vtedy staň sa, čo len chceš, neznechutíš dych mi ďalší.

Kedy to už pochopíš, že nechcem ti byť iba tieňom. Som tiež človek ako všetci, dúfam možno ešte viac. Nie pre iných len pre teba ako vtedy, kedysi.