Sme len malým kúskom v zemi, kde všetko ide ako na povel kedy. Prestávame občas myslieť, čo nie je vždy dôvod jasný. Prečo zabúdame na to, kto sme a odkiaľ sme prišli, iní sme ako tamtí?

Túžim lietať medzi vtákmi, počuť trepot krídel včiel. Žiť ako motýľ krásny, čo sadá na kvety pestré. Môcť tak chvíľu len tak ležať medzi mravcom a stromom. Zavriem oči na chvíľu, mrakom v daždi opäť som..

Nedokážem iba stáť, zostať len tak a dýchať. Potrebujem cítiť život ako prúdi v žilách mi. Smiať sa, skákať, pobehovať, povedať, čo trápi ma. Nenechať sa zastrašiť, lebo ty si skúsenejší. Ešte dozrieť musím však a povzniesť sa nad hlúposti, vtedy staň sa, čo len chceš, neznechutíš dych mi ďalší.

Kedy to už pochopíš, že nechcem ti byť iba tieňom. Som tiež človek ako všetci, dúfam možno ešte viac. Nie pre iných len pre teba ako vtedy, kedysi.