Opäť som nemohla spať,
ďalšia z prebdených nocí.
Myšlienky sa na mňa valili,
ako rozhnevané včely po zničení úľu.
Hlavou sa mi mihali,
ruky mi stískali.
Ani levanduľa pri posteli
nepomáha ukľudniť sa.
Zabudla som na niečo?
Banka, pošta, termíny…Dosť!
Však sa z toho zbláznim asi.
Spánok, vráť sa ku mne,
i keď nepoznáme sa verne.
Na čo ťa je toľko tam,
kde si nepotrebný?
Celkom rada uvítam ťa,
predsa nie si posledný.
Najprv hlavu očistím,
viečka si hneď sklopím,
rátam ešte do desať
a zase som v ríši snov
bez nepokojných bdení.