Spoznávam Ťa a Ty prichádzaš ako jemný vánok, keď rozvoniava orgován Si mi bližší, vtedy zmáčaš moje zmysly slzami. Minúta po minúte kráčaš vedľa mňa. Tieň, čo nasleduje ma pri chôdzi na zemi. Horím, blúdim, topím sa. Neviem ako späť. Chcem si to zas pretrpieť?

Ako lúče slnka, ktoré už doznievajú. Sviečka, čo pomaly dohorieva Oheň, kde sme si ohrievali ruky. Priateľstvo, živel končiaci, podobný, vode, ohňu zemi i vzduchu Podoba jeho mení sa neskrotnou rýchlosťou.

Sama sa dnes cítim, nie je to nič nové. Potrebujem iba trochu nehy a pohladenie z rána. Keby si to vedel však, nezmenil to ani tak. Asi si už zabudol na náš svet s nami, keď hovoriť som nemusela, z čoho mám strach či teším sa. Potrebujem cítiť znova ako vtedy na začiatku, že si stále so mnou, napriek diaľke medzi nami meniacej sa na svet veľký. Zostať a či odísť mám, […]

Asi je to tak, skončilo to rýchlo. Neviem, čo sa stalo, no odišlo a vzalo. Prešli krásne rána, keď z postele sa vstáva na hlas vzácny v nás. Koniec je už, je to tak, prišlo, trvalo a zastalo.

Sme len malým kúskom v zemi, kde všetko ide ako na povel kedy. Prestávame občas myslieť, čo nie je vždy dôvod jasný. Prečo zabúdame na to, kto sme a odkiaľ sme prišli, iní sme ako tamtí?

Túžim lietať medzi vtákmi, počuť trepot krídel včiel. Žiť ako motýľ krásny, čo sadá na kvety pestré. Môcť tak chvíľu len tak ležať medzi mravcom a stromom. Zavriem oči na chvíľu, mrakom v daždi opäť som..

Nedokážem iba stáť, zostať len tak a dýchať. Potrebujem cítiť život ako prúdi v žilách mi. Smiať sa, skákať, pobehovať, povedať, čo trápi ma. Nenechať sa zastrašiť, lebo ty si skúsenejší. Ešte dozrieť musím však a povzniesť sa nad hlúposti, vtedy staň sa, čo len chceš, neznechutíš dych mi ďalší.

Kedy to už pochopíš, že nechcem ti byť iba tieňom. Som tiež človek ako všetci, dúfam možno ešte viac. Nie pre iných len pre teba ako vtedy, kedysi.

Neviem, už skutočne neviem, čo sa so mnou deje, ale jednoducho tak to cítim. Z ničoho nič sa rozrevem, zrazu spevniem a poviem si, že už nik mi nebude ubližovať. A ako sa hovorí, kolem dokola. Príde ďalšia chvíľa a zase som tam, kde som chcela skončiť. Niekedy mám pocit, že mi totálne šibe. Občas, prečo klamem, takmer vždy by som chcela byť neskutočne tvrdá […]

Stalo sa to raz v lete. Bol krásny slnečný večer. Pre ňu nezabudnuteľný deň. Aspoň donedávna si to myslela. Dnes jej zostali už len krásne či menej pekné spomienky na človeka, ktorý jej tento deň takto vryl do pamäte. Ako každý deň aj dnešný strávila v práci od rána. Končila o pol šiestej. Mala dobrú náladu, tešila sa slnku. Rozlúčila sa s oboma […]