Čo chceš život odo mňa,
že stále dokola,
prekážky staviaš predo mňa?
Skúšaš moje kroky
stále viac,
rozhodnutia nútiš
robiť ma.
Prečo, čo som spravila,
že takto metieš ma?!
Som ešte primladá
pre Tvoje ťažké otázky.
Nechaj ma, prosím,
žiť naplno bez zakopnutí.
Chcem ráno zobudiť sa
a nemyslieť na ťažké dni.
Nepoddávať sa Tvojej nepriazni,
s úsmevom užívať si.
Znovu veriť v ľudí, v nás,
odstániť si z duše čierne miesta,
ktoré nedovolia mi večer zaspať.