Post coitum

8. marca 2010, veronique, Poézia

Sama sa dnes cítim,

nie je to nič nové.

Potrebujem iba trochu nehy

a pohladenie z rána.

Keby si to vedel však,

nezmenil to ani tak.

Asi si už zabudol

na náš svet s nami,

keď hovoriť som nemusela,

z čoho mám strach či teším sa.

Potrebujem cítiť znova

ako vtedy na začiatku,

že si stále so mnou,

napriek diaľke medzi nami

meniacej sa na svet veľký.

Zostať a či odísť mám,

už neviem na čo čakať.

Vedz, že bolí ma to väčšmi,

keď strácaš sa mi nielen z očí.